Je to rok, ako Cora odišla. Prežili sme spolu 15 rokov a 8 mesiacov, moja nakrajšia na svete.

Prešiel 1 rok bez Corky. Jej duša je v nás, a navždy zostane v našich srdciach. Moja najkrajšia na svete.

Introduction...

A takto prišla Cora.


Narodila sa 7. apríla 2007, uprostred veľkonočného šialenstva v podobe pôstov, obžerstva, bláznenia, skvelého víkendu (v sobotu konkrétne) a kvitnúcich narcisov.

Malý, úžasný labrador retriever, čokoládový čertík (v aktívnom - až hyperaktívnom prevedení), zároveň čokoládový mŕtvy chrobák (v spiacom prevedení), ktorý si Vás získa od prvého okamihu a dá Vám toľko lásky, koľko ste za posledné roky dokopy od cudzích ľudí možno nenazbierali.... Je na Vás odkázaná, vie to - a uz po pár dňoch je Vám za to vďačná. Svojskou formou.


Skôr či neskôr to bude Váš obraz - preberie Váš životný štýl, ale donúti Vás prijať do svojho života pravidelnosť, pocit "inej formy zodpovednosti", radosti aj starosti "takmer rodinného života" a postará sa o to, aby ste od nej dostali to, čo od nej očakávate. A možno aj viac.


V mojich ďalších príspevkoch sa pokúsime pochváliť s tým, ako nám ide spolunažívanie v jednej domácnosti... Prosím o prepáčenie každého, kto to považuje za primitívnu hlúposť - nech nás radšej nečíta. Na druhej strane verím, že sa nájdu aj takí ľudia, ktorí nás pochopia.


Vopred vďaka za porozumenie!

Prečo tento blog?

Nikdy som nebola zástancom ani podporovateľom blogov - to sa nezmenilo ani teraz. Možno však touto cestou otvorím oči niekomu, koho životný štýl sa podobá na "štandardné workoholické šialenstvo" a začína sa dostávať do stavu, keď žije v akomsi vákuu a má toho všetkého dosť.

Možno Vám to je až príliš známe.....

• riešite milión pracovných a súkromných záležitostí
• zrazu zistíte, že domov chodíte už len kvôli kúpeľni a spálni
• vlastne ste stále na cestách a zistíte, že možno aj tú kúpeľňu a spálňu okupujete už len párkrát v mesiaci
• a vlastne čo sa stalo s Vaším životom?
• prišli ste na to, že svoju rodinu, známych a priateľov vidíte čoraz zriedkavejšie
• s rodinou ste v kontakte hlavne vďaka "vyššej forme komunikácie" v podobe e-mailov a telefonátov
• a vlastne otravujú Vás "známi", ktorí sa ozvú iba ak niečo potrebujú
• a pár naozaj dobrých priateľov pri Vás ostáva, aj keď ste v priamom kontakte iba málokedy
• avšak tie chvíle s nimi Vás neuveriteľne nabíjajú energiou, pretože to je jediný čas, kedy naozaj relaxujete a užívate si každú sekundičku
• a preto si na tých pár priateľov nájdete kúsok času tak často, ako Vám to Váš nabitý program dovolí.....
• a vlastne koľko času ubehlo odvtedy, ako ste sa zobudili v objatí svojho partnera?
• a spomínate si vôbec na to, kvôli akej banalite ste sa naposledy pochytili?
• a vlastne došlo Vám, prečo a odkedy žijete sám?
• a prečo vlastne nie je Váš partner schopný pochopiť nič z toho, čo sa s Vami deje?
• hmm, ťažko sa Vám stane, že dokážete do svojho života prijať nového partnera
• ale keď ho milujete, je to oveľa silnejšie
• a bolí Vás oveľa viac, keď sa rozchádzate...
• a počúvate výčitky, častokrát aj nepravdivé...
• radi by ste mali svoju vlastnú rodinu
• aj deti
• roky utekajú
• už ste dávno zistili, že život je o niečom inom a radi by ste vrátili čas...
• ale to nejde
• a Váš život naďalej zostáva prázdny aj naplnený zároveň

A dopracovali ste sa k tomu, že je načase zmeniť všetko, čo dennodenne spôsobuje Vašu neschopnosť vypadnúť z toho životničiaceho kolotoča, ktorý z Vás skôr - či neskôr spraví mechanicky fungujúcu bábku (fungujúcu hlavne pre potreby všetkých "ostatných") a citovú trosku...

Asi je naozaj čas pozastaviť sa na chvíľku. Spravidelniť svoj život, začať si uvedomovať každý deň... a nájsť spôsob, ktorým sa pokúsite zmeniť čo sa dá, čo najbezbolestnejšie.